Tento článok je spracovaním rozhovoru uverejneného na portáli iDnes.cz, ktorý zachytáva inšpiratívny príbeh Rastislava Tesára – od jeho začiatkov v McDonald’s až po súčasnú profesiu mentálneho kouča.
Kariéra Rastislava Tesára bola viac ako dvadsať rokov spojená s McDonald’s. Začínal ako radový zamestnanec a postupne sa vypracoval až na pozíciu senior manažéra pre ľudské zdroje a oblasť vzdelávania. Od začiatku tohto roka pôsobí ako mentálny kouč. „Trénujem manažérov aj športovcov, ich ciele sú podobné,“ hovorí. Pretože kľúč k úspechu je v našej hlave.
Začiatky v McDonald’s: Prečo tak dlho v jednej firme?
O sebe hovorím, že nemám rád rutinu a stereotyp. Uvedomujem si, že to nejde dohromady s tým, že človek pracuje v jednej firme tak dlho. Ja však viem, že McDonald’s je skvelé miesto na prácu aj začiatok kariéry. Je to miesto, kde vám dajú priestor napĺňať svoje ambície, ale predovšetkým sa naučiť nové veci, ktoré vás zaujímajú. Fascinovala ma atmosféra reštaurácií, medziľudské vzťahy, komunikácia a práca vedúceho reštaurácie.
Čo vám práca v McDonald’s dala?
S odstupom času môžem povedať, že som sa naučil správny systematický prístup ku všetkému, čo robím. Bolo skvelé vidieť, ako všetko funguje a má svoje miesto. Počas tréningov a vzdelávacích kurzov som si postupne uvedomoval, že práca s ľuďmi ma napĺňa a motivuje. A to mi zostalo dodnes.
Aké sú vaše životné hodnoty po skúsenostiach, ktoré vám poskytlo korporátne prostredie?
Svoj život žijem predovšetkým na základe správne nastavených hodnôt. A práve to som sa naučil – určiť si svoje životné hodnoty a nasledovať ich. Mám tri.Po prvé, byť profesionálom, čo znamená, že si plne uvedomujem, že musím mať vedomosti, vzdelanie, ale aj skúsenosti, o ktoré sa môžem oprieť.Druhá moja životná hodnota je inšpirovať – nechcem, aby boli ľudia len motivovaní, ale aby mali motiváciu v sebe. To dokážeme, keď ľudí inšpirujeme skutočnými autentickými príbehmi.Treťou a v tejto chvíli poslednou hodnotou je zodpovednosť, a to hlavne prostredníctvom prístupu. Chcem byť výborným partnerom, či už v pracovnom, alebo osobnom živote.
Čo vás teda inšpirovalo robiť profesiu, ktorú teraz robíte?
Pekná otázka. Čo ma inšpirovalo? V reštauráciách nášho reťazca sme zamestnávali veľa mladých ľudí, čo bola pre mňa skvelá skúsenosť, ale zároveň aj výzva. Keď som študoval mentálny koučing, získal som informácie o tom, že ak chce byť človek úspešný a naplniť svoj potenciál, musí byť mentálne nastavený a mať správnu odolnosť už od mladého veku, povedzme od dvanástich či trinástich rokov.
Uvedomil som si, že toto je to, čo chcem robiť. Je to kombinácia môjho štúdia, skúseností a inšpirácie. A tak vznikla moja sebamotivácia.
Ako ste pracovali na rozvoji ľudí, keď ste pôsobili ako senior manažér pre ľudské zdroje a vzdelávanie?
Ako som už spomínal, vďaka skúsenostiam z McDonald’s som sa naučil pracovať systematicky a uvedomiť si, že ľudia sú najcennejším aktívom každej firmy. Bola to výnimočná príležitosť spolupracovať s franšízantmi na rozvoji ich podnikania, pretože si plne uvedomovali, že rozvoj firmy ide ruka v ruke s rozvojom ich ľudí.
Pochopil som, že ak chcem pomáhať ľuďom rásť, musím poznať ich ambície a názory na to, čo pre nich znamená kariérny rast. Keď k tomu pridáme individuálny prístup, vytvárame pevný základ pre úspech. Tento individuálny prístup bol vždy kľúčom k môjmu štýlu práce.
Čo je teda podľa vás kariérna ambícia?
Kariérnu ambíciu rozdeľujem na tri časti. Prvá je, že sa chce človek posúvať smerom nahor z pozície na pozíciu. Druhou kariérnou ambíciou je, že sa chce vzdelávať v nových oblastiach a témach a zároveň zostať na svojej aktuálnej pozícii. A tretia, že sú zamestnanci, ktorí robia svoju prácu výborne, baví ich, tak prečo by sme im nemohli umožniť, aby v nej pokračovali, robili svoju prácu, plnili svoje ciele a zároveň skvele využívali svoje kompetencie, pretože budú sebamotivovaní.
Na čo sa zameriavate ako mentálny kouč, mentor a tréner manažérskych zručností?
Pracujem ako mentálny kouč pre manažérov aj športovcov. Ich potreby sú často podobné – hoci sú dobre pripravení, alebo si to aspoň myslia, hľadajú spôsob, ako naplno využiť svoj potenciál. Či už ide o prezentácie vo firme, alebo zápas na ihrisku, psychické nastavenie hrá obrovskú rolu.
Ak športovec pokazí penaltu alebo manažér prezentáciu, už to nemôže vrátiť späť, ale môže ovplyvniť zvyšok zápasu či stretnutia. Chyby sa analyzujú neskôr – v danej chvíli je dôležité, aby ich nerozhodili natoľko, že by stratili koncentráciu.
Ak sa zameriame iba na mentálne nastavenie, čo bráni ľuďom stať sa úspešnými?
V tejto súvislosti by som spomenul niekoľko oblastí, ktoré s klientmi rozoberám: prijímanie neúspechu alebo prehier, koncentráciu a sústredenie, sebavedomie, motiváciu k úspechu, schopnosť stanoviť si ciele a podávanie maximálneho výkonu pod tlakom.
A v neposlednom rade – nezažívame niekedy obavy, strach a stres len z predstavy neúspechu? Ide aj o prácu s vlastným vnútorným nastavením. Musím svoje telo pripraviť a naladiť tak, aby sa mi začali vyplavovať správne hormóny, ktoré ma podporujú v tom, aby som podal skvelý výkon a mal radosť z toho, čo robím.
Moje ja musí mať radosť z toho, že idem na prezentáciu alebo na zápas – tešiť sa a zažiť to správne „chvenie“. Vysvetlím to na konkrétnom príklade. Ráno ma čakal dôležitý koučing, na ktorý som sa chcel mentálne pripraviť. Cielene som si vybavoval šťastné okamihy, či už svoje vlastné, alebo z úspešných zápasov, ktoré som sledoval. Napríklad som si pustil víťazné zábery z majstrovstiev sveta v hokeji. Išlo o to, aby som sa pomocou vizualizácie dostal do dobrej nálady a cítil sa lepšie.
Môže byť tento prístup návodom pre rodičov pri výchove detí?
Určite áno. Koučujem nielen dospelých, ale aj športové kluby a dospievajúce deti od veku 12–13 rokov, kedy už deti chcú dosahovať úspechy. Pracujeme s ich odolnosťou, aby pochopili, že aj prehry sú súčasťou života. Učím ich zvládať tlak, stanovovať si ciele a budovať zdravé sebavedomie.
Úspech závisí aj od toho, ako zvládajú školu a celkovú spokojnosť so životom. Myslím si, že tieto zručnosti by sa mali vyučovať už na druhom stupni základných škôl. Nejde len o učenie, ale o inšpiráciu a uvedomenie.